Pokračujte nižšie My sme Peťo a Soňa. Úprimne, Back to basic je náš veľký sen. Chceli sme robiť veci inak, s väčším pocitom spokojnosti. Začali sme sami od seba a tak sme neskôr zistili , že je nás viacej. Ludí, ktorí tiež túžia po kvalitnejšom živote. A nemyslím tým každý deň na obed jahnacie kotlety s demi – glace. Mám na mysli život jednoduchší a šťastnejší. Taký, kde únava prichádza až po západe slnka a práca ti je odmenou.
Avšak slovo „jednoduchosť“ netreba generalizovať. Pre každého má na svojej úrovni iný význam. A to je úplne okey 🙂 My sme sa rozhodli, že sa staneme lokálnym výrobcom základnych potravín a že je to aj cesta, ako by sme podporili dalších, ktorí sa iba odhodlávajú. Vystupujeme zo svojich komfortných zón, aj keď nie príliš ďaleko. Peťo mal vždy k chovu a poľnohospodárstvu blízko. Rodičia žili podobným spôsobom života, otec bol polovník a tak Peťo vedel v 12-ich rokoch ako stiahnuť zajaca z kože. Ja som si v 12-ich vedela uvariť kolienka a dať na ne Granko – čiže žiadne terno, ale moja mama…moja mama robila veľa domácich “elixírov”. Rôzne ovocné kože, jogurty, prírodne antibiotiká, kombuchu, slíže do polievky, mix byliniek na všetko od zápalov až po dúšky krásy. Koniec – koncov ona ma priviedla ku kváskovému chlebu. Na mestskú frndu som nebola úplne ľavá, hlavne som vždy bola veľmi aktívna. Na moju rodinu možno až priveľmi. No a takto sa spojil niekto absolutne prakticky zručný s niekym, kto veľmi, veľmi chcel niečo robiť.
Ale povedzme si úprimne, nestačí len chcieť. V praxi je to veľmi málo. Dobrý základ, ale málo. Frflali naši prarodičia, frflali naši rodičia a my chceme niečo spraviť. Keď sme sa dohodli, že chceme radikálne naše životy zmeniť, Peťo bol pravdepodobne na vrchole svojej pracovnej kariéry a ja zaliata všetkými svojimi pracovnými a minompracovnými aktivitami hľadajúc…hľadajúc ten správny smer. Idea o celom našom projekte prvotne vznikla z veľkého hnevu. Z veľkého hnevu na plesnivé potraviny v pultoch obchodov, nekonečných dátumoch spotreby, citovým vydieranim označovaným BIO a EKO a mnohé iné. Obchodník je v dnešnom svete pán, ktorý má k dispozícii nás kupujúcich a teda nás aj patrične využíva. Cenu produktu už dávno neurčuje energia vynaložená na slušné spracovanie surovín, ale obchodné praktiky reťazcov, ktoré mnohokrát výrobcov tlačia do takých úsporných opatrení, ktoré si odnáša kvalita produktu, teda spotrebiteľ. My a vy.
Toto sme my všetko vedeli a tak nas to prirodzene vedelo nahnevať. Ale aj sme vedeli, že hnev nie je cesta vhodná ani pre nás, ani pre nikoho iného. Preto prišla do témy tá praktická časť – teda čo budeme robiť?! Bolo to zrovna obdobie, kedy som plakávala pri trúbe, lebo mi nešlo upiecť chlieb. Pamätám si to ako včera, keď mi Peťo povedal, že jednou časťou nášho projektu bude pekáreň. Začala som plakať ešte viacej lebo veď čo tam budem piecť, tieto kamene?! Veľmi sa usmievam, keď to píšem lebo už je to za nami, ale začiatky boli povedzme že slzavé. No a potom povedal, že budeme mať kravy. Doteraz sa vzrušením trasiem, že budeme mať doma na dvore /pastvine/ živé kravy, čerstvé mlieko, smotanu, maslo, mozarellu, jogurty,… A teda nie len my, ale veríme, že naše produkty vieme dostať aj do blízkych domácností 🙂
Vkročiť do supermarketu a kúpiť produkt s oznašením BIO je veľmi málo k tomu, aby sme našim deťom do ich budúcnosti niečo zanechali. Kľúčom k udržateľnosti je spotrebovať len toľko, koľko je pre život našej rodiny nevyhnutné. Naučme sa to.
Nám s Peťom príde absorudné definovať akékoľvek minimálne hodnoty škodlivých látok potravín, ktoré konzumujeme. Veď to, čo dávame do seba predsa nesmie obsahovať NIČ škodlivé a nie sa uspokojovať s kadejakou „minimálnou hodnotou škodlivosti“!
Tieto hodnoty sa predsa určujú prostredníctvom výskumov v prikrátkom časovom horizonte na to, aby mohli jednoznačne vyvrátiť akýkoľvek nežiadúci dopad na náš organizmus. Naši predkovia tisíce rokov neprestajným skúmaním na vlastnej koži zisťovali dopad toho, čo konzumujú. Presne vedeli čo má aký vplyv na náš organizmus. Či je to potravina vo forme výživy alebo lieku. Prospešné ale aj nežiadúce. Vedeli aj to, že nadmerná konzumácia mäsa nám ľahko môže ublížiť a spôsobiť zdravotné problémy.
Pokiaľ bude v našich regiónoch dostatok takých výrobcov remeselných produktov, ktoré sú nevyhnutné k nášmu prežitiu, tak výrobcovia a spotrebitelia týchto produktov dokážu vytvoriť sebestačný kruh, ktorého dôsledkom bude zvýšenie kvality života ako spotrebiteľa, tak aj výrobcu. Teda nášho života a aj toho vášho.
Náš hnev sa zmenil na životný štýl, ktorý chceme žiť a posúvať ďalej našim deťom a rodinám. Učiť ich, že fyzická práca nie je podradná. Že to, čo vyrobíš rukami má ďaleko vyššiu hodnotu. Že žiť jednoduchšie, znamená žiť šťastnejšie.
Ďakujeme za podporu,
P+S
